Môj dospelý život sa delí na dekády. Prvú od vysokej školy som prežila ako prekladateľ, tlmočník a lektor angličtiny. Cestovala som po Európe a tých tlmočníckych 9 rokov ma naozaj do života veľa naučilo. V roku 2002 prišla dekáda hudby. 5 CD albumov (nájdete na Spotify), stovky koncertov, televíznych vystúpení, fotení a tucet hudobných ocenení. Lietala som do New Yorku inšpirovať sa na tvorbu hudby, ale trávila som tam aj veľa času na workshopoch, kde som sa učila pracovať s fotografiou, čo bolo vždy mojim veľkým hobby spolu s interiérovým dizajnom. O desať rokov neskôr v roku 2012 sa mi narodili vytúžené dvojičky a tretia dospelácka dekáda je moja rodina. Myslím, že už sa to nezmení, pretože showbiznis nesie na môj vkus príliš veľa kompromisov, aby som bola ochotná v ňom zotrvať. Hudba je úžasná vec a tvorím ju stále. Len sa ňou už neživím, lebo moje deti ma naozaj potrebujú.
Odkedy mám deti, venujem sa fotografii a interiérovému dizajnu. 15 rokov robím "hlasovú výbavu" pražskému Express rádiu, tak ako som kedysi podobné obdobie hlasom "vybavovala" slovenské Fun rádio. Čaká ma tiež moja rozpísaná kniha na tému cielenej bilingválnej výchovy... deti vychovávam anglicky, od narodenia som na ne inak neprehovorila.
Môcť robiť to, čo nás veľmi baví je veľké šťastie. Preto sa o to intenzívne snažím a neprestávam sa učiť nové veci a stále sa zdokonaľovať. Fotiť deti je veľká radosť. Naučili ma to moje vlastné deti. Majú mojou rukou tisíce dobrých fotiek, krásne spomienky, ktoré raz určite ocenia. Ja ako dieťa skoro žiadne fotky nemám. Ani s mojim už nebohým otcom a starými rodičmi. Preto mi príde ako poslanie práve toto dávať iným ľuďom - zhmotňovať im spomienky na celý život.
Pri častom fotení vlastných detí som prišla na to, že to musím robiť tak, aby deti vôbec nepociťovali, že majú nejaký "fototermín". Žiadne stresovanie nastavovaním foto-svetiel, stačí prísť na to, ako správne použiť denné svetlo. Žiadne štylizovanie do čudesných rekvizít... kto by predsa chcel mať pamiatku na detstvo, ktorá sa ani nepribližuje tomu, ako sme v detstve naozaj vyzerali. Myslím si, že najcennejšie sú fotky v prirodzených situáciách a v obľúbenom oblečení. Viac slov netreba, pozrite si galériu.